TL431:
D2 je ochrana proti prepolovaniu.
Prudove zrkadlo T3, T4, T5 a T8 (s prislusnymi odpormi) tvoria zaklad interneho OZ. T6 tvori jeho + vstup, T8 jeho - vstup.
Cim je viac otvoreny T6, tym vacsi prud potecie cez T3. Kedze tento tvori s T4 I zrkadlo, vacsi prud potecie i cez T4. Cim vacsi prud cez T4, tym vacsi prud potecie cez T7. Ak zapojis TL431 spravne, zacnu sa pomaly skratovavat piny A a K. Tym klesne napatie na REF. Ako spravny OZ i tento interny porovnava napatie na REF s internou referenciou. Ta cez T8 a T9 zabezpecuju, aby bol prud cez T4 “nejaky”. Tym sa zabezpeci uzatvaranie T5 a v dosledku toho i T7. Napatie medzi A a K stupa. Obvod sa dostane do stavu rovnovahy, ktorej hodnotu urcuje interna referencia.
Pytat sa vsak na to, preco je na cipe C1 a C2 a preco maju hodnotu prave 20pF, alebo preco maju jednotlive odpory presne taku hodnotu ako maju, nebude mat asi velky zmysel. Dostal by si urcite odpovet: “lebo to tak vyslo”. Tak isto asi nema zmysel sa pytat, preco je v log. hradlach viac emitorovy tranzistor. Urcite je na to nejaka jednoducha odpoved podlozena tromi - styrmi rovnicami, z ktorych aspon jedna bude obsahovat Bolzmanovu konstatnu, ale na prakticke pouzitie to nevidim.
Tak ako nema zmysel pocitat zakladne elektronicke obvody pomocou Maxwelovych rovnic i ked i to by slo. Radsej pouzivame niektory Kirchhofov alebo Ohmov zakon. Pre danu triedu uloh dostavame prakticky dostatocne presne vysledky vzhladom na neurcitost vstupnych parametrov.
Nesmies tiez zabudat na to, ze tranzistory na cipoch nemaju jednoznacne odhadnutelne parametre, (ak si zapojenie zlozis z BC807 a BC817, vobec sa nemusi spravat ako to itegrovane na cipe a uz vobec nebude mat stabilitu 30ppm/°C ako ma vacsina TL431 a to nie iba kvoli mechanickemu umiestneniu kremika)
H21E tranzistorov a ostatne parametre si vyrobca vysolichal niekedy na zaciatku (plocha jednotlivych emitorov, “parazitne” kapacity, velkost dotovania kremika donormi a akceptormi) a tak sa od vtedy litograficke masky vyuzivaju (samozrejme elektrotechnologovia pracujuci u vyrobcu tomu rozumeju a vedia presne wocogo). Ak by si ziskal 3D model umiestnenia kremika, vobec by si nemusel poznat, ze ten kremik tvori schemu uvedenu na obrazku. Ja sa na interne schemy divam skor ako na blokove schemy s vyznamom:“tuto a tuto je nejaka polovodicova struktura, ktora sa sprava ako prudove zrkadlo s takymi a takymi parametrami, tak ti tu nakreslime prudove zrkadlo”. Samozrejme nie vzdy to tak plati a naozaj sa da niekedy interna schema kremiku temer na 100% prekreslit do schemy. Ale nespoliehal by som sa na to a preto studovat taketo schemy ma zmysel iba ak chces suciastku pouzit nejako nestandartne a chces z nej vyuzit iba nejake speci vlastnosti.
Popis 7805 necham s radostou na niekoho ineho 
, ale v principe ide o to iste, len miesto serioveho regulatora sa jedna o regulator paralelny. Ale pokial som pochopil, o principialne popisy ti neslo