Elek. obvody - jak funguje stabilizátor a regulátor napětí?

vedel by mi niekto poradit s tymito dvomi obvodmi? svetelektro.com/modules.php?name … =egosearch kliknite na temu “Funkcia obvodov” chcel by som vediet ako funguju tie dva obvody ,tam na stranke je vsetko podstatne napisane…a dole na stranke som aj trocha napisal k tomu ako to asi tak pracuje ,ale chcel by som to vediet cele…diky…

:arrow_right: administrator: přejmenováno z "Elektronicke obvody"

Tvůj odkaz vede na login stránku… tam toho moc nevyčtem :wink:

sorry :smiley: tu je to svetelektro.com/modules.php?name … pic&t=8984 ,fakt by mi velmi pomohlo ,ak by ste mi dokazali dopodrobna napisat ako tie dva obvody pracuju = obrazok 2.jpg a 3.jpg ,chcel by som sa naucit “citat” analogove obvody a taketo vnutorne obvody IO su na to ako stvorene…diky za kazdu snahu :stuck_out_tongue:

Tvoj predpoklad povazujem za mylny.
K comu chces prakticky takuto skusenost vyuzit?
Chces sa naucit citat analogove obvody. Ale na akej urovni zacat…

Vies co je to prudove zrkadlo, vies ako pracuje tranzistor v zapojeni SE, SC a SB? Vies preco sa pouziva miesto diody tranzistor s prepojenou bazou na kolektor? Kde vobec s vysvetlovanim zacat? Pri PNP a NPN prechode? Vies ako funguje dioda? Alebo tranzistor v mostikovom zapojeni? Aky vplyv ma na parametre polovodicov teplota a ako sa da jej vplyv kompenzovat (nemam na mysli nejake super presne stabilizatory, ale ako navrhnut zapojenie s tranzistorom v linearnej oblasti, aby tento neodisiel kvoli zvacsujucemu sa kolektorovemu prudu)?

V Integrovanych obvodoch su struktury, ktore maju uplne interny vyznam pre dosiahnutie, respektive kompenzovanie nejakeho parametra.

Preto najprv naznac, co vobec vies, aby sa popripade dalo odpovedat.
To, ze neuvadzas ani typy suciastok, z ktorych si schemy opajcol vyzera skor na nejaky kviz ci co. Ak to myslis seriozne, tak musis otazku znacne preformulovat a povedat, co Ti je zo schemy jasne a co konkretne nie, lebo takto to len vyzera, ze nas skusas.
Preco si si nevybral aj nejaky OZ?

takze takto ,nech je to tu pokope ,dam priamo sem tie schemy aj s nazvom co je co…
Blokova schema - 7805.JPG


IO Regulator napatia TL431.jpg

Odpoved Martin:nie je to vobec ziadny kviz ani nic podobne ,to ,ze nie su napisane typy suciastok je asi preto ,ze je to z datasheetu tych IO… k comu to chcem prakticky vyuzit?napriklad ,ked budem chciet opravit nejaku elektroniku ,tak nech aj viem v ,ktorej casti mam hladat chybu…
SE ,SC ,SB viem co je ,aj prudove zrkadlo ,sice som presny popis k tomu nenasiel ,ale myslim ,ze je to tak ,ze na kolektore davaju oba tranzistory rovnaky prud…
neviem preco sa pouziva tranzistor namiesto diody ,bude sa tiez spravat ako dioda ,ale neviem ake to ma este ine vlastnosti…
netreba ,npn ,pnp prechod mam davno za sebou ,chapem ako pracuje aj diferencny zosilovac z tranzistorov aj prudove zdroje atd ,to ,aby neodisiel tranzistor kvoli Ic by som vedel poriesit…
a preco by som si mal vybrat aj OZ?

a teraz k tomu co si myslim ako pracuju tie obvody:
TL431: Na Ref sa privedie napatie ,T1 je zapojeny ako emitorovy sledovac ,takze prenasa to ref napatie na emitor ,kde je zmenseny o ubytok na baze(0,7V) ,R6 vytvara napatie bazy T6 ,T10+T11 s R7 a R6 vytvaraju prudove zrkadlo a takisto aj T3,T4,R1,R2 ,tranzistory T5,T7 tvoria darlingtonove zapojenie ,D2 je ochranna dioda vystupu…
ostatne suciastky neviem aku maju funkciu…chcel by som vediet ako na seba tie celky nadvazuju ,trebars ,takymi a takymi suciastkami sa napatie zosilni ,potom sa tymi porovna atd…

7805: podla tej blokovej schemy by som povedal ,ze startovaci obvod je tvoreny tou zenerkou ,tranzistorom a odpormi ,je to stabilizator napatia ,ktory na emitor privadza napatie ,odpory R5,R6,R7 su delice napatia ,tranzistory Q1,Q2 a Q7 tvoria prudovy zdroj ,tiez aj Q8 a Q9 ,ale neni som si uplne isty…a ostatne suciastky neviem k comu sluzia ,tiez by som rad vedel ako na seba tie celky nadvazuju…

Sorry, az teraz som si vsimol nazov suciastky v nazve obrazku. No… prevadzkova slepota :slight_smile:
Este raz, sorry.

v pohode ,ved este vtedy ako si tie schemy videl ,tak ani neboli pomenovane tak ako su teraz ,boli len 1.jpg ,2.jpg atd… :smiley: a teda neporadil by si mi nejako s tymi obvodmi?

neviem preco sa pouziva tranzistor namiesto diody… To je z vyrobnycch dovodov tak isto sa poziva aj fet namiesto odporu. Nehladaj za tym nic sprava sa to ako dioda.

Martin ,Atlan ,Piityy ,neviete mi v tom poradit?

TL431:

D2 je ochrana proti prepolovaniu.
Prudove zrkadlo T3, T4, T5 a T8 (s prislusnymi odpormi) tvoria zaklad interneho OZ. T6 tvori jeho + vstup, T8 jeho - vstup.
Cim je viac otvoreny T6, tym vacsi prud potecie cez T3. Kedze tento tvori s T4 I zrkadlo, vacsi prud potecie i cez T4. Cim vacsi prud cez T4, tym vacsi prud potecie cez T7. Ak zapojis TL431 spravne, zacnu sa pomaly skratovavat piny A a K. Tym klesne napatie na REF. Ako spravny OZ i tento interny porovnava napatie na REF s internou referenciou. Ta cez T8 a T9 zabezpecuju, aby bol prud cez T4 “nejaky”. Tym sa zabezpeci uzatvaranie T5 a v dosledku toho i T7. Napatie medzi A a K stupa. Obvod sa dostane do stavu rovnovahy, ktorej hodnotu urcuje interna referencia.

Pytat sa vsak na to, preco je na cipe C1 a C2 a preco maju hodnotu prave 20pF, alebo preco maju jednotlive odpory presne taku hodnotu ako maju, nebude mat asi velky zmysel. Dostal by si urcite odpovet: “lebo to tak vyslo”. Tak isto asi nema zmysel sa pytat, preco je v log. hradlach viac emitorovy tranzistor. Urcite je na to nejaka jednoducha odpoved podlozena tromi - styrmi rovnicami, z ktorych aspon jedna bude obsahovat Bolzmanovu konstatnu, ale na prakticke pouzitie to nevidim.
Tak ako nema zmysel pocitat zakladne elektronicke obvody pomocou Maxwelovych rovnic i ked i to by slo. Radsej pouzivame niektory Kirchhofov alebo Ohmov zakon. Pre danu triedu uloh dostavame prakticky dostatocne presne vysledky vzhladom na neurcitost vstupnych parametrov.

Nesmies tiez zabudat na to, ze tranzistory na cipoch nemaju jednoznacne odhadnutelne parametre, (ak si zapojenie zlozis z BC807 a BC817, vobec sa nemusi spravat ako to itegrovane na cipe a uz vobec nebude mat stabilitu 30ppm/°C ako ma vacsina TL431 a to nie iba kvoli mechanickemu umiestneniu kremika)
H21E tranzistorov a ostatne parametre si vyrobca vysolichal niekedy na zaciatku (plocha jednotlivych emitorov, “parazitne” kapacity, velkost dotovania kremika donormi a akceptormi) a tak sa od vtedy litograficke masky vyuzivaju (samozrejme elektrotechnologovia pracujuci u vyrobcu tomu rozumeju a vedia presne wocogo). Ak by si ziskal 3D model umiestnenia kremika, vobec by si nemusel poznat, ze ten kremik tvori schemu uvedenu na obrazku. Ja sa na interne schemy divam skor ako na blokove schemy s vyznamom:“tuto a tuto je nejaka polovodicova struktura, ktora sa sprava ako prudove zrkadlo s takymi a takymi parametrami, tak ti tu nakreslime prudove zrkadlo”. Samozrejme nie vzdy to tak plati a naozaj sa da niekedy interna schema kremiku temer na 100% prekreslit do schemy. Ale nespoliehal by som sa na to a preto studovat taketo schemy ma zmysel iba ak chces suciastku pouzit nejako nestandartne a chces z nej vyuzit iba nejake speci vlastnosti.

Popis 7805 necham s radostou na niekoho ineho :slight_smile:, ale v principe ide o to iste, len miesto serioveho regulatora sa jedna o regulator paralelny. Ale pokial som pochopil, o principialne popisy ti neslo :slight_smile:

Este k tomu pouzitiu tranzistora ako diody.
Spojenim bazy a kolektora dostaneme prudsiu charakteristiku v otvorenom smere. Prud medzi C-E je dany prudom do bazy.
Preco ale nikde aj tak pouziju diodu, neviem.
Asi vzhladom na pozadovanu funkcnost, vykonove zatazenie a co ja viem co im to tak vyslo :slight_smile:
Bolo by vhodne, ak by sa ozval nejaky aktivny elektrotechnolog. Tito ludia vedia o problematika navrhovania cipov velmi velmi vela.

ale to niee ,to netreba ,aby sa ozyval nejaky elektrotechnolog :smiley: ale ty asi mas vysku z elektrotechniky ,nemas?lebo velmi ,velmi do toho vsetkeho “vidis” ,nemyslim to v zlom…ale sa mi tak zda ,ze vsetky tie veci by si sa asi tazko dozvedel len z toho ,ze by si si cital knihy o elektronike…noo ,ano ,islo mi o to co si mi napisal ,ze ako ten obvod pracuje ,ze to je plus vstup a minus vstup a tak…inak taka otazka ,pridavam schemu 555-ky aj s blokovou…Q1 az Q4 a Q10 az Q13 su komparatory ,na blokovej scheme je zaznaceny externy vstup komparatora K1 ako neinvertovany vstup a na K2 je externy vstup ako invertujuci vstup…ked trebars budem navrhovat komparator ,ako budem vediet ,ktory vstup je invertujuci a ,ktory neinvertujuci?dik za odpoved…


555.JPG