Viete čo je to ARDUINO a SEEEDUINO? + vylepšenie projektu

Arduino čítaj Ardvíno] je fyzická počítačová platforma založená na jednoduchej I / O (vstupno/ výstupnej) doske s 8-bitovým ATMEL ATmega jednočipáku (s naprogramovaným bootloaderom) a vývojovým prostredím, ktoré používa jazyk Processing / Wiring (podobné s C++). Ďalej na elektrobazeny.sk/titulka/arduino/seeeduino/

Zaujímavé zariadenie. Bola by to dobrá pomôcka pri meraní pH v bazénovej vode pokiaľ by úspešne plnila svoju funkciu… Na to, že je to tvoj prvý výrobok je to slušné, aj ja som niekedy začínal s takýmito jednoduchšími zariadeniami. Premakaj to ešte o meranie chlóru napr. a možno bude aj nejaký záujem. Stránka o bazénoch je tiež zaujímavá a poskytuje mnoho rád vlastníkom bazénov. Je vidieť, že ani hrubé elektroinštalačné práce nie sú ti cudzie. V lete budem stavať bazén, keď sa do toho pustím zrealizuješ mi komplet technológiu a elektroinštaláciu? Napíš na mail aby nás neodpálil admin. Len tak ďalej.

Zdravím peligro111. Vydím, že reguješ už aj na tejto stránke. Je síce menej navštevovaná ako mcu.cz ale to vôbec nie je problém. A teraz odpoveď na tvoje pripomienky. Meranie chlóru je asi troška zložitejšie, hlavne čo sa týka vymyslenia vzorca pre výpočet hodnoty v “mV”. Tiež neviem presne ako funguje tá chlórová sonda. Lebo je rozdiel aký chlór meriame či volný, alebo celkový. Pokiaľ by niekto vedel poradiť bol by som rád. Neviem či by sa dalo použiť podobné zapojenie ako som uvádzal v mojom projekte na linku elektrobazeny.sk/titulka/ard … seeeduino/
Na samotnú spoluprácu sa teším a určite napíšem. S pozdravom kolektív elektrobazeny.

Toto je plateny inzerat?

Jaromír Profesionál, asi som nepochopil tvoju otázku. Zrejme si narážal na reklamu pre výrobcu Arduina atď. Mýliš sa, pretože nie je mojou úlohou robiť reklamu Arduinu, čo už asi veľa ľudí pochopilo, ale prilákať ľudí na diskusie k tejto téme, pritiahnuť začínajúcich programátorov, aby sa nebáli pustiť do programovania a prípadne sa dozvedieť aj niečo nové. Čítal som niekoľko tvojich príspevkov a je mi jasné že ten titul “Profesionál” je zaslúžený, ale to neznamená že si najmúdrejší na svete. Na mcu.cz som rozbehol tiež diskusiu na danú tému a zatiaľ nemôžem povedať, že je to nanič. Som obyčajný človek, ktorý sa odhodlal začať programovať v 35 rokoch života bez znalostí anglického jazyka a myslím, že to celkom ide na totálneho amatéra programátora. Pred pár rokmi som začal Asemblérom(jazyk symbolických inštrukcií) a venoval som sa tomu niekoľko týždňov, a vnáral som sa čím ďalej do väčšej kaše, až som to vzdal. Proste Asembler je asi pre múdrejšie hlavy. Nutnosť sledovania čo je kde zapísané a v akom registri atď. je šialené. Aspoň z môjho pohľadu. Programovanie by malo byť viac o logike a matematike, ako naháňanie myší v registroch. Arduino mi ukázalo cestu ako to treba vyriešiť. Aj ja som začal od blikajúcej LEDKY a snažil som sa pochopiť o čo tam ide. Strávil som pri tom „X“ hodín, a som tomu veľmi rád. Prvotný impulz vzišiel od môjho kamaráta Maťa N. a jemu som určite vďačný. Dnes si jednoduchšie projekty viem vyriešiť už aj sám. Chcem ešte raz touto cestou osloviť programátorov začiatočníkov, nebojte sa ARDUINA a konečne začnite tak ako ja samouk a všetci sa držte hesla, ktoré som spomenul na stránke mcu.cz: „Pred nikým sa neponižuj a tiež pred nikým nepovyšuj“ a hneď to pôjde veselšie. Dík za otázku, aspoň som sa zas mohol trocha rozcítiť.

Načal som novú tému na stránke “mcu”, tak to skusím aj tu. Jedná sa o pokračovaní vo vylepšovaní pH/ C metru uvádzanom na mojej stránke. V prvom rade by som potreboval vyriešiť kalibráciu sondy voči pufrom. Napadlo ma preto začať s výmenou klasických trimrov v schéme. Myslel som, či by sa to nedalo zrealizovať pomocou digitálnych potenciometrov ako je napr. AD8400AR10. Nemá niekto s nimy skúsenosť, či znesú prúdové zaťaženie, prípadne jemné skoky v posuve nastavenia hodnoty? A ako sa vlastne presne ovládajú? Prípadne použiť inú súčiastku. Ďakujem. Kritizujte a diskutujte prosím.
V prílohe uvázam schému zapojenia analógového merania pomocou pH gelovej sondy.

Ne, není.

rastosado: Jaký má význam screenshot webu v příloze prvního příspěvku?

Myslím, že žiadny. Už som ho odstranil. :cry:

Děkuji.

ARDUINO znám jen od vidění na obrázcích, a kamarád o pár ročníků níž na gymplu s tím občas něco tvoří. Pro ty, co mají k elektronice dál, jako je třeba on, mi t opřipadá jako suprová hračka. Ale mě, jako člověku do elektroniky trochu více vidící, m ito připadá jako neužitečný bazmek.
Sice to má něco do sebe, na rychlé zdrátování něčoho, dobrá, ale já si to stejnak raději zadrátuju, třeba v nepájivém kontaktním poli, nebo na kus univerzálního tišťáku.

Jak je to vůbec s cenami a dostupnostmi těhle bazmeků?

Zdravím Jan16. Čo sa týka tvojej záľuby leptaných plošných spojov a nepájivého poľa, som na tom podobne. Verzia Arduino Duemilanove nám v tomto nebráni. A ak sa pozrieš na môj projekt všetko som vytvoril na univerzálnom plošnom spoji. Totiž po naprogramovaní ATmega 328 môžeš švába vytiahnuť a vložiť do pätice vlastného zariadenia. Dôležité je len pozrieť schému zapojenia Arduina Duemilanovho, pretože označenie nožičiek v zadávaní programu Arduina 0022 je odlišné voči nožičkám v skutočnosti. V knižnici sú nožičky upravené k originálu plošáku Arduina. U vyšších verzií Arduina napr. MEGA sa šváb nedá vytiahnuť čo je trocha na škodu. Ale majú ďaleko širšie využitie. Tak pri Arduine Duemilanovom stačí nakúpiť šváby(na slovenskom trhu za 7€-s bootloaderom a 5€-bez bootloadera) a môžeme šalieť. Samotné Arduino Duemilanove stojí 30€. Pre zavedenie BOOTLOADERA stačí zakúpiť programátor Atmega328/168 USB AVR In System Programator (ISP) pre Windows + kábel 10-pin/6-p za 18€. Myslím si, že pre jednoduchšie projekty bohate stačí keď máme k dispozícii:

• MCU, 8BIT, AVR,
• 28P DIP púzdro
• 32KB Flash pamäte
• 1KB EEPROM pamäte
• 2KB RAM pamäte
• I/O linky:14 (funkcie: pinMode(), digitalWrite(), digitalRead()), z toho 6 môže fungovať ako PWM výstupy, funkcia analogWrite(), dva môžu byť použité pre UART (RX, TX), dva pre externé IRQ 2 a 3, funkcia attachInterrupt(), štyri pre SPI, dva pre I2C, AREF (referenčné napätie pre A/D prevodníky), reset vstup.
• 6 x ADC (analógové) Input, piny 10 bitové
• Časovače 3x: 2 x 8 bitový, 1 x 10 bitový
• Taktovacia frekvencia: 0 - 20MHz
• Typ interface: I2C, SPI, USART
• Min napájacie napätie: 1.8V
• Max napájacie napätie: 5.5V
• Pracovná teplota: -40°C to +85°C
• Jadrová veľkosť: 8bit
• Oscilátorové typy: Interný, Externý
• Odber aktívneho MCU: 0,3mA
• Odber Power-down mód MCU: 0,1µA
• max. prúd na I/O pinoch: 40mA
• má 32 8-bitových registrov

V prílohách posielam obr. jednotlivých menovaných častí.
ATMega328_arduino_bootloader_big.jpg
ArduinoDuemilanove_big.jpg
9231AVRprogramatorUSB_big.jpg

Kupovat šváb za 7 éček, to někdo upadl na hlavičku né? Za 7éček se dá koupit už docela mastné AVR. A kupovat je předražené jen kvůli bootloaderu, to teda EE. Toť můj názor na to.
Když nemám bootloader, mám programátor. Už od svých začátků s 8051 používám STK 200. Furt, pořád stále. Nepustilo mě to. Je to jednoduchý, LPT + 4 odpory (většina z vás to bude znát). Tedy to nestojí v podstatě nic. Nu a k tomu se jen koupí prázdné MCU, které se pak naprogramuje přes ISP. A pokud je potřeba bootloader, s trochou vlastního úsilí se dá napsat vlastní.

Keď sa dívam na STK200, tak je zrejmé že pracuje cez paralelný port. Mne osobne sa zdá táto metóda zastaralá a račšej požívam USB. Aj tak dnes paralelný port už nie je v móde, väčšina počítačov už nevie ani čo to je. Máš pravdu Atmel 8051 stojí len 2,5€. Mám račšej, keď si môžem prácu uľachčiť ako komplikovať. Staval som tiež programátor so sériovým portom a stálo to za,však vieš čo. Problémy s napájaním 13V to nemusím. Tiež si myslím, že programátory príliš jednoduché a nestabilné znižujú životnosť švábov. Mám rád jednoduchosť aj keď o pár éček drachšiu. Je to môj prostý názor programátora amatéra , ale je môj.

Rozumíte tomu jak koza petrželi, s prominutím. (dle tvéhoi posledního příspěvku, mi to tak přišlo. Pokud se mýlím, tak se vám omlouvám.) 8)
13V programování se nepoužívá na mikroprocesorech už kolik (víc) let, protože většina dnešních MCU disponuje sériovým programovacím rozhraním, kde stačí napájet 5 (3,3, příapdně jiným)V jen MCU. Nevím, zda to víš, aler ISP (In-system-programming) lze použít, i když je procesor připojen přímo v dané aplikaci.
Paralelní programátory (neplést s paralelním portem!), tedy ty, co používají “high-voltage” programování těmi zmíněnými cca 13V jsou taky silně archaické.
S 8051 dávno nedělám.
Kde si vzal názor, že jendoduché programátory (obvody k programování MCU) opotřebovávají dané MCU, to opravdu nechápu. Co se tam prosímtebe jak opotřebovává?
Ty úžasné USB programátory pracují stejnak na tom principu, že sběrnice USB je vhodným čipem konvertována zas na RS232. Jsou asi i výjimky, které používají USB sběrnici přímo jako takovou, ale žádný takový kus HW jsem zatím neviděl.
Že LPT je zastaralá věc, a na nových PC se nevyskytuje, máte pravdu. Já to dal jen jako příklad toho, proč se nevyplatí investovat do ARDUINa, jen kvůli tomu, abystre si v něm programoval MCU, a ty ještě draze kupoval a sháněl, protože musí v sobě mít bootloader.
Pokud chcete modernější a také levný programovací HW, pohledejte něco ve standardu STK500.
Ještě poprosím, o rozvedení toho “programátory príliš jednoduché a nestabilné znižujú životnosť švábov”. Pokud myslíš ty kraviny na COM port počítače, kterými se programují PICy, to sem prosím netahej. Ano to jsou kraviny, a ničí to nejen ty PICy, ale i COM port počítače.
STK200 je naprosto validně navrhnutý programovací HW.

Ale si mi naložil. Nevadí ja sa ti budem na to snažiť odpovedať. Tvoj príspevok bol určite poučný a ja som si aspoň trochu usporiadal vedomosti. V prvom rade som už spomínal v predchádzajúcom článku, že som sa niekedy snažil naučiť programovať v jazyku ASEMBLER. Nakúpil som si knihy od BENU, postavil „programátot“ a nakoniec som to vzdal. Programátor na PIC 16F84 z dôvodu, aby som si mohol niečo aj vyskúšať v praxi. V tej dobe boli programátori dosť drahé. Išiel som pravdepodobne zlou cestou cez PICE. Dnes som sa prehrabal v pivnici a našiel som ho tam, tak ti ho posielam v prílohe, aby si veril – nikdy nefungoval. Nepreštudoval som si ten tvoj príklad programátora do detailu, lebo ako som zbadal LPT pripojenie, hneď som to zavrel. Je mi jasné, že dnes sa programuje už s inými napätiami, tak mi prepáč, a tiž mi je jasné, že aj doska Arduina používa RS232 prevodník pre prevod USB. Ja som hlavne kritizoval pripojenie k PC, ale stále si ma nepresvedčil, že mám programovať v inom prostredí ako Arduino. Jednoduchosť a prehľadnosť vyhráva. Tiež jazyk my vyhovuje, ako slabému angličtinárovi. Posielam ti tiež obrázok môjho prispôsobenia Arduina + programátora cez ICSP do jednej krabičky.


PICy za to nemuzou, osobne sem se snazil postavit 2-3 JDM programatory a ani jeden nefungoval …

Nechtěl jsem ti naložit, tak jsem to nemyslel. Jen jsem zásadní odpůrce názorů těch, které jsou “proti jednoduchý a levným řešením”, protože co je levné a jednoduché, neznamená, že je v něčem špatné.

JDM-PIC programátor, je ten největší zmetek, co jsem kdy viděl. Stačilo mi, co mi o jeho používání vyprávěl známý, který pracuje jako HW vývojář většinou pro průmyslové automatizace, a používá tam PICy.

Pozor! Pokud opustíš prostředí arduina, nikde není stanoveno, že musíš psát v assembleru. (Já tak sice začíánal, a psát v ASM umím 8051 i AVR), ale později jsem přešel k C.
Prostředí arduino, je možná sice jednoduché, ale s výkonem to bude asi horší. Zde je to ale dost individuální. Záleží na konkrétním člověku, co kdo potřebuje, a na konkrétní aplikaci. Takový šílenec, jako třeba já, vyžaduji od mých aplikací co největší rychlost běhu a výkon, takže třeba takové (z mého pohledu) nesmysly jako třeba BASCOM, u mě neobstojí.
Taky to bude o otm, že někdo má k programování blíž, a někdo se k programování dostal až s těmi AVR (popřípadě jinou platformou).
Já se zabývám programováním dokonce už asi 6 let. Tím, co jsem se za tu dobu naučil se vytahovat nebudu, protože to zase tak dobře všecko neumím, a znám lepší lidi. Ale zpátky k tématu…
Jde prostě o to, že někomu vyhovuje to, a jinému ono. Nelze tedy asi stanovit, co je dokonale univerzální pro všechny.

Ještě se vrátím k těm PICům. Když jsem se rozhodoval, kterou platformu zkusím, váhal jsem mezi 8051 (též ATMEL) a PIC. A jelikož v té době byly 8051 cenově i fyzicky dostupné, šel jsem do nich. Po čase mě tahle jednoduchá architektura s mizernýmn výkonem přestala bavit, a chtěl jsem zkusit nějaký větěí kalibr. Volba byla AVR nebo PIC. AVR vyhrály zase díky cenám a dostupnosti. Nevýhoda AVR je ta, že na českém internetu je o nich minimum informací, především pak pro začátečníky. Tak tedy jsme se nějak prokousal základy a pak to šlo víceméně samo. Postupně jsem se začal zajímat “i o okolí”, třeba o ty PICe. Poslední dobu do nich taky trochu rýpám, že bych s nimi něco zkusil. Ale čím víc informací o nich odhaluji, tím více jsem znechucen. možná proto, že jsem zvyký na AVR, a ty parametry PICů mi pak připadají o to horší.
Názor si na ně můžete udělat vlastní. //jedná se o řadu 16F//
AVR taky nejsou žádní svatouškové. Z pohledu nazuřeného studenta střední školy jsem to myslím dobře vystihl zde: jan16.czela.net/index.php?id=130 … -proti-avr
Za případné uvedené nepřesnosti se omlouvám.

Jan16 a čo povieš na **NETDUINO. Tu sú parametre:

Processor and Memory
Atmel 32-bit microcontroller
Speed: 48MHz, ARM7
Code Storage: 128KB
RAM: 60KB

Processor Details
PN: AT91SAM7X512-AU

Input and Output

Connectivity

6 Analog Inputs (+ Digital I/O)
14 Digital I/O
VIN, 5V, 3V3, and GND
Micro USB Receptacle
Barrel Power Receptacle

Digital I/O Features
All 20 digital and analog pins: GPIO
Digital pins 0-1: UART 1 RX, TX
Digital pins 2-3: UART 2 RX, TX
Digital pins 5-6: PWM, PWM
Digital pins 7-8: UART 2 RTS, CTS
Digital pins 9-10: PWM, PWM
Digital pins 11-13: SPI MOSI, MISO, SPCK
Analog pins 4-5: I2C SDA, SCL

100% Open Source Licensing
Hardware: Creative Commons-Attribution
Documentation: Creative Commons-Attribution+ShareAlike
Firmware: Apache 2.0 License

Packaging (“in the bag”)
Netduino
Four Sticky Feet
Limited time promotion (first 100 orders) : 3 foot Micro USB cable

Power
Input: 7.5 - 12.0 VDC or USB powered
Output: 5 VDC and 3.3 VDC regulated
Analog Reference: optional, 2.6 -3.3 VDC
Max current: 8 mA per pin (except for the following pins)
digital pins 0, 1, 7: 16 mA per pin
analog pins 0-3: 2 mA per pin
microcontroller max current: 200 mA total
Digital I/O are 3.3 V – but 5 V tolerant

Programming Environment
Microsoft Visual C# Express 2010 (free) or
Microsoft Visual Studio 2010
Mono support for Mac/Linux is experimental and not yet complete.

System Requirements

Windows
Windows XP, Vista, or 7 (32-bit or 64-bit)
1.6 GHz or faster processor
1 GB RAM

Up to 3 GB of available hard drive space for Visual Studio Express 2010

Mac/Linux
Mac OS and Linux support are experimental and not yet complete.

Product Size
2.8" W x 2.1" H x 0.5" D
Environmental
Operating temperature: 0 - 70 degrees C (32 - 158 degrees F)
Storage temperature: -40 - 85 degrees C (-40 - 185 degrees F)
RoHS compliant
Pb-free (lead-free)

Dá sa zohnať okolo 35 éček. Dôležitá je hlavne rýchlosť.

**poprípade **

mbed NXP LPC1768, Cortex M3 96MHz
za 70éček.**
mbed_pinout.jpg
NETDUINO.jpg

Arduino, seeduino, netduino… kristepane kto vymysla tie nazvy?

Vsetko je to na jedno kopyto. Jeden MCU s okyptenym prekladacom a setom nejakych kvazizjenodusujuich kniznic, ktore nerobia nic ine, len zahmlievaju skutocnu podstatu programovania, oddaluju cloveka od pochopenia toho, co robi devastuju vypocetny vykon procesora.
A to netduino, to je arduino na steroidoch. Nic ine iba zvysenie suroveho vykonu tym, ze sa zvacsi vykon MCU, na ktorom to bezi. Teda hruba sila, riesenie typu “Prehrieva sa to, dame tomu vacsi chladic”.
Ale zas na druhu stranu chapem, ze dnes treba robit aplikacie rychlo a nejak funkcne, nie dobre. Treba, aby programovat mohol nielen clovek, ktory programovat vie, ale ten, kto programovat chce alebo za to dostane zaplatene. To ze sekundarnym efektom je bloatware typu windows, to uz nikoho nezaujma, predsa sa tam jednoducho slahne vykonnejsi procesor a viac pamate…

Takze vsetkym zaujemcom o Arduino odporucam, aby sa nenechali zlakat zdanlivou jednoduchostou. Nech sa radsej naucia robit veci poriadne, aj ked to bude trvat dlhsie. Odmenou su skutocne pouzitelne vedomosti a spolahlivo fungujuce zariadnie.
A nech to znie akokolvek drsno, hrubo a urazajuco - ak to niekto nevie a nechce sa mu to riesit, pripadne na to nema cas, tak nech sa netrapi a radsej to necha tak. Na svete je milion inych hobby alebo zamestnani, ktorym sa moze venovat.

Teoria je sediva, ale strom poznania zeleny, takze po vzore klasika: ucte sa, ucte sa, ucte sa :wink:

Jaromíre, tvůj názor mě překvapil - nečekal jsem totiž, že by se tu objevil někdo s názorem tak blízko tomu mému.
“devastuju vypocetny vykon procesora” - myslím, naprosto přesné vyjádření. Do této škatulky bych hodil i třeba BASCOM.