Oscilator na vacsi rozkmit budenia sa nastavuje pomocou fuse CKOPT.
Velmi stary typ (uz v roku 2002 je vyrobcom oznaceny ako mature) procesora AT90S2313 ho vsak nema. Doporucujem Ti orientovat sa na rad procesorov ATmega, alebo ATtiny.
Urcite vloz odpor 100R-2k2 na vstupny pin LSP3. Hodnotu vylaboruj.
Zacni najvyssou a postupne znizuj, az pokial budes mat merany signal OK.
Neviem preco, ale vela ludi si zvyklo nedefinovat logicky stav vstupu procesora externym pullup alebo pulldown, spoliehajuc sa, ze ved v procesore sa da pullup aktivovat (neviem, ci vobec AT90S2313 tuto moznost ma,nemam cas skumat). Pred nedavnom sa to tu dokonca objavilo ako vytka, ze naco su v tej scheme pullupy, ked su aj v procesore.
To je sice pekne, ale ak sa raz na nohe procesora nabudi kratkodoby impulz, neostava mu nic ine,len prebehnut cez procesor. Konstrukter mu nedava ziadnu inu sancu obehnut vnutorne struktury procesora “zvonka” prave cez nejaky taky pull up. V procesore su ochranne diody, tie ale zvedu rusenie do napajacej casti kremika procesora a tam sa moze diat hocico. I znicenie procesora. To uz zavisi iba od energie, ktora sa dnu dostala.
Okrem toho, ak rusenie prebieha v kratkych, po sebe iducich impulzoch (co je dost casto), prvy impulz moze resetnut procesor. Po resete je interny pull up urcite neaktivovany a dalsie impulzy uz nemozu bezat inde ako iba priamo cez struktury kremiku.
Seriovym odporom sa obmedzia prudy cez strukturu. Rusenie sa bude “menej” tlacit do nohy procesora, lebo tym smerom ma v ceste vyssiu impedanciu. Logika veci je totozna s logikou veci hromozvodu. Pullup/pulldown rezistor odlahci interne struktury procesora od casti pretekajucich elektronov, ktore sa predsa len cez seriovy odpor dostanu.
Okrem toho, ak mam zapojeny “iba” seriovy odpor a vstup mam v tretom stave s vysokou impedanciou (po resete) nevznika mi ako tak realny odporovy delic (ktory je normalne tvoreny rezistormi pullup a tym seriovym), naboj sa na pine hromadi, lebo nema kam rychlo “utiect” a ked ho je dost, kremik to nemusi vydrzat. Je pravda, ze interne ochranne diody robia co mozu, ale tie zvedu naboj len do internych napajacich struktur proccesora, aby zachranili zivot nozicke. Nejakym resetom a zatuhnutiam zabranit nemusia.
Treba vsak vediet, ze cim vyssi odpor, tym vacsia ochrana ale tym nizsie frekvencne spektrum signalov, ktore sa cez DP prepust (tvorenu seriovym odporom a parazitnymi kapacitami medzi pinom a zemou) dostanu.
Dalsou ochranou je transil 5V8 priamo na nohe procesora. Transil je suciastka funkciou podobna zenerke, ale transil je schopny reagovat na rusivy impulz do niekolkych pikosekund.
Rusive impulzy sa mozu dalej spomalit zapojenim vhodnej (100pF-10nF) kapacity medzi nozicku a GND. Zaroven sa tym zmensi spektrum spracovavanych signalov. V tomto smere blahodarne posobi i transil, ktory ma tiez nezanedbatelnu kapacitu.
V ziadnom pripade nevyuzivaj vodice k cidlam zaroven na napajanie zariadenia. Kazdy impulz sa Ti okamzite dostane priamo do napajania a s tym uz tazko nieco urobis. Do napajania nemozes len tak vlozit 1k odpor do serie. 
K cidlam a k tvarovacu ved z dosky samostatne vodice. Ako mas zapojene tienenie kablika? Zapojenim tienenia na oboch koncoch si situaciu skor zhorsis ako zlepsis. Na pripojenie urcite pouzi krutenu dvojlinku (napr.par z FTP kabla). Krutenie ma omnoho blahodarnejsi vplyv na odolnost ako tienenie. Asi 5x. To zistili meranim na nejakej univerzite, uz si nepamatam kde to presne bolo. Takze ak si mas vybrat medzi tienenym nekrutenym a netienenym krutenym parom, tak urcite zvol tu druhu moznost. Velmi zavisy od dlzky zkrutu paru. SYKFY kable (bezne telefonicke) su v tomno smere mnohonasobne nevhodnejsie, ako par z FTP/UTP kabla.
No a urcite transil 5V8 na napajanie procesora a dost spravnych ondenzatorov na spravne miesto. To je taky najzakladnejsi zaklad EMC, ze predpokladam, ze ho tam mas, aj ked nie je v scheme nakresleny.
administrator: přejmenováno z "Problém s rušením mcu"