moduly AUREL - reálný dosah? konstrukce vysílače

Asi Ti uniká princíp, tak to skúsim znova. Dopredu sa ospravedlňujem za snahu o nie veľmi odborný výklad. V prípade potreby ma niekto fundovanejší doplní.

Je nejaký vf vysielač s nejakým výkonom. Tento výkon chcem vyžiariť anténnym systémom do priestoru. K tomu ale nestačí jednoducho prirobiť nejaký drôt k vysielaču, lebo tu hrajú úlohu vlnové vlastnosti elektromagnetického signálu.

Z vysielača sa vyžiari RF vlna, ktorú chceme dostať do priestoru. Táto vlna prechádza cez anténny napájač a vchádza do antény. Keď nie je impedancia (pre danú frekvenciu) nasledujúceho prvku rovnaká ako predchádzajúceho, dochádza v miestach rozhrania impedancií k odrazom vlny naspäť do vysielača. Tým sa výkon, ktorý je vyžiarený do priestoru znižuje. Je to presne ako keď svetelný lúč (čo je tiež elektromagnetická vlna) narazí na rozhranie dvoch optických prostredí (vzduch/voda).

Veličinu ktorá tento stav vyjadruje nazývame PSV. Veľmi pekne je o tom napísané napríklad v:

mujweb.cz/cb16/psv.htm

Z príkladu je jasné, ako ľahko je možné stratiť cca 50% vyžiareného výkonu, čím sa dosah značne zníži.

Treba si tiež uvedomiť, že impedančné prispôsobenie nemusí nevyhnutne garantovať, že všetok užitočný výkon bude vyžiarený. Časť z neho sa môže “stratiť” v impedančných prispôsobovacích členoch.

Samozrejme, určité impedančné neprispôsobenie nemusí byť nevyhnutne na “hrubú” závadu. O tom je pojednané napríklad tu:

ok1ike.c-a-v.com/soubory/bubak_psv.htm

treba si len vždy uvedomiť, čo očakávam a aké mám možnosti, aký dlhý napájač a s akým útlmom použijem.
Keďže potrebný výkon je závislý od kvadrátu vzdialenosti, tak s tým treba aj naložiť. Pre dvojnásobnú vzdialenosť je potrebný štvornásobný výkon. Čiže zníženie výkonu na štvrtinu mi zníži dosah na polovicu.

Tiež je veľmi dôležité, aby v blízkom okolí konečného umiestnenia antény neboli (vzhľadom na dĺžku vlny) predmety deformujúce vysielacie pole neželaným smerom, nepohlcujúce časť výkonu či nemeniace impedanciu antény kapacitnými či indukčnými väzbami.

No a k dobrému impedančnému prispôsobeniu prútovej antény je potrebná protiváha. Niečo o tom sa môžeš dozvedieť tu:

pira.cz/agp.htm

Preto jediný rozdiel medzi vyjadreniami:

“toto je dobrý RF transceiver” a “toto je zlý RF transceiver”.

je, že pri nich bude použitá iná, či trochu inak zaletovaná anténa. Pritom chudák transceiver za to ani nemôže.

Takže ak môžeš, na to čo je protiváha sa pozri čo najskôr. Alebo začni používať dipólové antény. Tam si však musíš dať pozor na smerovanie. No zvyslým umiestnením to vieš ako tak obísť. Rozhodne však k dipólovej anténe nedávaj protiváhu. Jednak protiváhu takýto typ antény principiálne nepotrebuje a jednak by sa tým impedančné vlastnosti mohli veľmi narušiť.

No a ešte k tvaru prútovej anténe a dipólovej. Obe potrebujú mať dva konce, do ktorých sa budí vysielací výkon. Pri dipóle sú to dva konce antény a pri prútovej je druhým koncom protiváha.

Bez protiváhy nebude mať “výkon” ako poriadne “vytekať” do priestoru.