moduly AUREL - reálný dosah? konstrukce vysílače

Zdravim

už nějaký čas se snažim o bezdrátový přenos s RF moduly AUREL (přijímač AC-RX2/CS, vysílač TX-SAW-MID-5V). přenos jakože funguje. data odesílám bitovým kódováním 1/3:2/3 (info čerpáno z knížky Komunikace mikrokontroléru s okolím 2). přijímač měl původně anténu 16,5cm drátu. vysílač též. pak přijímač dostal parádní anténku z TME. vysílač je omezen na krabičku velikosti dálkovýho ovladače (cca 120x50mm). Jenže problém mám stále ve vzdálenosti. nějakým záhadným způsobem sem se dostal asi na 30m v prostoru. Ale to mi příde hódně málo. Proto bych se chtěl optat zkušenějších, na jaký reálný dosah bych se mohl dostat (potřebuji cca 50m v prostoru a jednu cihlovou zeď). problém vidim asi v anténě vysílače a celkově v návrhu vysílače. máte nějaké rady jak by měl a neměl vypadat návrh vysílače?? kde dát elektroniku, kde vysílač, a kudy táhnout anténu?? ono ten vysílač je narychlo splácán a je to takový 3D zapojení.

Tak výkon vysílače cca. 10mW (kdo vi jestli), citlivost příjímače při dané šířce pásma -106dbm není nic moc. Pokud si zvrzal anténu a její připojení (kabel, impedance, střed pásma antény) tak tech 30m asi ani nezasloužíš :wink: Modulace typu OOK taky není kdoví co. Pasmo 434MHz je navíc dost zarušený a hojně využívaný. Skusil bych polaborovat s anténou. Pokud ale nemáš RF vybavení a zkušenosti, tak to bude spíš dílo náhody…

tak je mi jasný že bez vybavení to bude pokus omyl, ale musim se k tomu nějak dohrabat, když už mám celej projekt hotovej a stojim jen na dosahu.

přijímač sem zabarikádoval do plechový krabičky aby byl uplně odstíněnej od okolí, připojil sem ho pomocí
tme.eu/cz/details/gsm-ipx_sm … moduly-rf/
k anténce
tme.eu/cz/details/433m-ant40 … -passives/

můžu u tohodle spojení očekávat že tady chyba nebude a bude to stát na vysílači?? ten je, jak sem psal, narychlo splácanej. když to nahulváta popíšu, tak ve spodní části krabičky sou 4xAAA baterky, ve středu krabičky na univerzálu je procesůrek s tlačítkama. z toho vedu vodič s datama do vysílače kerej je ve špičce krabičky, anténa jako kus drátu přímo z modulu vede podél celé boční stěny. takže okolo tlačítek, plošňáku, a končí nad baterkama… no a tady si myslim že to bude ten problém, že to vede okolo všeho. původně sem nechtěl aby anténka čučela ven, ale nebude lepší použít taky hotovou anténku a nechat jí koukat ven a připojit přes koax? stejně jako to je u přijímače??

Anténa u vysílače bude nejspíš ten důvod. Připoj k vysílači stejným způsobem stejnou anténu jako máš na přijímači. Protože “kus drátu” může mít rezonanční kmitočet a impedanci úplně kdekoliv. Pokud ztratíš na anténě třeba 6dB, tak si přišel teoreticky o 50% dosahu. Jo a antény by kolem sebe neměli nic mít. Dokonce i některé plasty je mohou rozladit a na vyšších kmitočtech 1GHz+ v nich vznikají ztráty.

tu antenu bych urcite dal ven,nebo to aspon vyskouset a udelat ze silnejsiho dratu at je rovna,mam rucni ovladac ,antena venku,vlastnosti na polohu anteny viz tady

jinak s tema modulama nemam skusenost

Milo, pokud honí dosah, anténa musí být naladěná a to od oka nedá, lepší bude koupená. On aby ten “drát” za něco stál, tak to musí být aspoň 1/4 lamda a to je na daný kmitočet zhruba 17cm a tento typ antény navíc potřebuje slušnou zemní rovinu. Ostatní typy antén se zase musí impedančně přizpůsobit.

Obrovský dopad na dosah má správna protiváha pri anténe .
Ak máš ako anténu iba “holý” prút, dosiahnuteľná vzdialenosť klesne aj 10x.
Takže buď použiješ dipólovú anténu (tam je protiváha práve naopak veľmi škodlivá) alebo prútovú anténu s dostačujúcou protiváhou. Čo to protiváha je a ako funguje, si vygoogliš.
Trochu zákerné je, že niektoré dipólové antény vyzerajú ako “pelendrek” a priam tvarom nabádajú k tomu dať k nim patričnú protiváhu. Varujem pred týmto.
Slušná anténa s protiváhou je napríklad:
sos.sk/products/gp-433

Nezabudni však dodržať dostatočnú vzdialenosť od kovových častí pre danú dĺžku vlny.
Ak potrebuješ prenášať signál z budovy, tiež Ťa môže nemilo prekvapiť siný útlm signálu cez zavreté okno. Kovový rám v závislosti od rozmerov a umiestnenia antény vie spraviť veci nevídané a neslýchané :slight_smile:

Ďalej ten IPX konektor býva tiež dobrý “prevít”. V jeho uchytení môže byť tiež pes zakopaný.
Ak je umiestnenie prijímač/vysielač viac menej stacionárne, na dosah má blahodárnu vplyv smerová anténa, napríklad nejaká Xprvková Yagina.

Inak vtipné je označenie antény na 433MHz že WiFi :slight_smile:

Daj vedieť čo a ako, nech sa z Tvojich chýb a laborovania môžeme poučiť.

takže trocha info z testování…

do vysílače sem namontoval anténku
tme.eu/cz/details/433m-ant11 … -passives/
dosah se zvedl cca na 40m (v hale přes dvoje otevřený dveře, za třetí už se tomu nechtělo).

ale dostal se mi do ruky vysílač
tme.eu/cz/details/rfm85w-433 … ectronics/
no tak sem zaměnil za aurel a dosah se dostal na něco okolo 50m (troje otevřený dveře a jedna sádrokartonová příčka)

no až bude zase chvilka času, skusim se podívat na tu protiváhu a něco k tomu vymyslet

Asi Ti uniká princíp, tak to skúsim znova. Dopredu sa ospravedlňujem za snahu o nie veľmi odborný výklad. V prípade potreby ma niekto fundovanejší doplní.

Je nejaký vf vysielač s nejakým výkonom. Tento výkon chcem vyžiariť anténnym systémom do priestoru. K tomu ale nestačí jednoducho prirobiť nejaký drôt k vysielaču, lebo tu hrajú úlohu vlnové vlastnosti elektromagnetického signálu.

Z vysielača sa vyžiari RF vlna, ktorú chceme dostať do priestoru. Táto vlna prechádza cez anténny napájač a vchádza do antény. Keď nie je impedancia (pre danú frekvenciu) nasledujúceho prvku rovnaká ako predchádzajúceho, dochádza v miestach rozhrania impedancií k odrazom vlny naspäť do vysielača. Tým sa výkon, ktorý je vyžiarený do priestoru znižuje. Je to presne ako keď svetelný lúč (čo je tiež elektromagnetická vlna) narazí na rozhranie dvoch optických prostredí (vzduch/voda).

Veličinu ktorá tento stav vyjadruje nazývame PSV. Veľmi pekne je o tom napísané napríklad v:

mujweb.cz/cb16/psv.htm

Z príkladu je jasné, ako ľahko je možné stratiť cca 50% vyžiareného výkonu, čím sa dosah značne zníži.

Treba si tiež uvedomiť, že impedančné prispôsobenie nemusí nevyhnutne garantovať, že všetok užitočný výkon bude vyžiarený. Časť z neho sa môže “stratiť” v impedančných prispôsobovacích členoch.

Samozrejme, určité impedančné neprispôsobenie nemusí byť nevyhnutne na “hrubú” závadu. O tom je pojednané napríklad tu:

ok1ike.c-a-v.com/soubory/bubak_psv.htm

treba si len vždy uvedomiť, čo očakávam a aké mám možnosti, aký dlhý napájač a s akým útlmom použijem.
Keďže potrebný výkon je závislý od kvadrátu vzdialenosti, tak s tým treba aj naložiť. Pre dvojnásobnú vzdialenosť je potrebný štvornásobný výkon. Čiže zníženie výkonu na štvrtinu mi zníži dosah na polovicu.

Tiež je veľmi dôležité, aby v blízkom okolí konečného umiestnenia antény neboli (vzhľadom na dĺžku vlny) predmety deformujúce vysielacie pole neželaným smerom, nepohlcujúce časť výkonu či nemeniace impedanciu antény kapacitnými či indukčnými väzbami.

No a k dobrému impedančnému prispôsobeniu prútovej antény je potrebná protiváha. Niečo o tom sa môžeš dozvedieť tu:

pira.cz/agp.htm

Preto jediný rozdiel medzi vyjadreniami:

“toto je dobrý RF transceiver” a “toto je zlý RF transceiver”.

je, že pri nich bude použitá iná, či trochu inak zaletovaná anténa. Pritom chudák transceiver za to ani nemôže.

Takže ak môžeš, na to čo je protiváha sa pozri čo najskôr. Alebo začni používať dipólové antény. Tam si však musíš dať pozor na smerovanie. No zvyslým umiestnením to vieš ako tak obísť. Rozhodne však k dipólovej anténe nedávaj protiváhu. Jednak protiváhu takýto typ antény principiálne nepotrebuje a jednak by sa tým impedančné vlastnosti mohli veľmi narušiť.

No a ešte k tvaru prútovej anténe a dipólovej. Obe potrebujú mať dva konce, do ktorých sa budí vysielací výkon. Pri dipóle sú to dva konce antény a pri prútovej je druhým koncom protiváha.

Bez protiváhy nebude mať “výkon” ako poriadne “vytekať” do priestoru.