Výpočet odporů proudové ochrany

R1 = 0,6[V]/zelany_prud[A]

0.6 je napatie na prechode BE tranzistora. Toto napatie ciastnocne zavisi od teploty a od prudu BE a preto v praxi namerias cca 0.5V - 0.7V. Toto napatie je dane fyzikálnymi vlastnostami kremika. Pre germaniovy tranzistor by to bolo cca 0.3V. Pre FET je to dosledne zavislosti od toho ktorého typu. Daju sa najst FETy, kde sa otvaracie napatie pohybuje v okoli 2.5V. Preto je aj z energetického hladiska nevyhodne pouzit na mieste Q1 PFET. Pre zacatie obmedzovania by totizto na R1 muselo byt az cca 2.5V.

Tranzistor Q1 sa uz bude pootvarat aj pri Ube 0.4V a potecie nim nejaky prud ktory bude “trochu” obmedzovat prud do B spínacieho traznistora.

Odkial beries hodnotu 4.3V?

Napatie CE na spinacom traznistore bude s malou vystupnou zatazou (vysokym zatazovacim odporom) blizke nule. Preto sa aj pouziva ako spinac. Pri nejakom "rozumnom"prude to bude max. 0.1V. To si uz ale treba pozriet v tom ktorom katalógovom liste, pri akom prude je aky ubytok na prechode CE v otvorenom stave.

Ak sa vsak bude prude cez tranzistor bude zvacsovat, zvacsovat sa bude aj ubytok na R1 az do tej hodnoty cca 0.6V.

Od tohto okamihu sa zacne spinaci tranzistor dalsim zvysovanim zataze (znizovanim zatazovacieho odporu) uzatvarat a ubytok na nom zacne stupat tak, aby vysledny prud dany v serii zapojenými odpormi Rz a Rce bol rovny:

cca 0.6/R1 = (Un - 0.6V)/(Rz + Rce)

Vykonova strata na spinacom tranzistore potom bude

Ptot = IIRce

Potom bude samozrejme na vystupe aj nizssie napatie ako 4.3V. Dokonca na vystupe moze byt pri skrate aj nulove napatie a 4.3V bude na CE spínacieho tranzistora. Pokail sa vsak bude obvod pohybovat hlbsie pod hranicu limitného prudu

Pri skrate na vystupe bude vykonova strata
I = 0.6/R1;
Ptot = I * I * ((Un - 0.6)/I) = 0.6/R1 * (Un - 0.6) = (0.6*Un - 0.36)/R1