Přechod od FPGA k Mcu

PIC - 16Fxxx/16Cxxx urcite skvele 8bit procesory vo svojej dobe. Sam som s nimi dlhe roky pracoval, kym okolo roku 1994 neprisli lepsie od iných výrobcov s lepšie realizovaným a hlavne rýchlejším jadrom. Microchip trochu zachranoval situaciu modelmi 18Fxxx a 24Fxxx a pre mnohych to bola iste dobra alternativa. Nejakú dobu mal modely s USB rozhaním v dostupných 8bitoch iba on. Tá doba je však dnes už dávno dobou minulou a okrem USB sa to dnes len tak hemží zbernicami CAN, Ethernet, LIN, rozhraniami na grafické LCD, SDA karty, 48b kamery a čo ja viem čím všetkým ešte.

Do hry prakticky vstupujú nasledovné modely

  • Atmel 8b s jadrom AVR, 32b s jadrom Cortex-Mx, ATXmega si netreba moc všímať
  • Microchip 8b a 32b
  • Freescale KINETICS - Cortex-Mx
  • NXP LPCxxxx 32b - Cortex-Mx
  • ST STM32xxxx - Cortex-Mx
  • PSoC - Cortex-Mx (ale tu mám dosť pochybnosti hlavne okolo ceny a dostupnosti konzultácií, aj keď tie hw bloky sú veľmi zaujímavé)

iste ma mnohí kolegovia doplnia o prípadné ďalšie typy na mcu.
Učiť sa robiť s niečím novým, tak by som 8b asi zavrhol pri cene 32b Cortex-M0 so 64kB Flash a 8kB RAM v okoli 2,5EUR pri jednom kuse.

Aby si mal objektivnu predstavu, sprav si tabuľku a porovnaj:

  • rýchlosť procesora a výkonnosť jadra 8b/32b/počet inštrukcií na takt

  • veľkosť RAM a Flash, prípadne EEPROM. Flash sa dá často použiť ako EEPROM, preto byť principiálne nemusí

  • rozmanitosť a škálovateľnosť periférií. Je dobré ak väčší model obsahuje nadmnožinu periférií nižšieho modelu a nie že niečo má, ale zas niečo iné mu chýba.

  • vlastnosti AD a DA časti - rýchlosť a rozlíšenie. Ísť dnes pod 12b nemá veľký zmysel pri cenách modelov s 12b AD. Z AD prevodu sa zvyčajne aj tak využíva iba malá časť (napr. Pt100 a podobne) a je dobré, keď je v nej ešte dostatočný počet dielčich hodnôt. Tu sú tiež dôležité vlastnosti internej napäťovej referencie.

  • cena pri daných perifériách, danom výkone a veľkosti pamäte

  • DMA kanály

  • EMC vlastnosti deklarované výrobcom. Možno je AVR EMI viac odolný ako STM32, ale Atmel to v datasheete nikde neuvádza. Dakmo nejaký študentík napíše prácu, že práve ním skúšaný kus odolal 6kV. Čo z toho. ST v datasheetoch uvádza síce len 2kV ale pre mňa ako konštruktéra je dôležité, že ich uvádza.

  • 5V tolerant IO. Vlastnosť, ktorá mnohé konštrukcie veľmi zjednodušuje.

  • Spotreba pri danom výkone. Darmo má nejaký procesor vyšší výkon na MHz, ak zároveň vie ísť iba do podstatne nižších frekvencií a zároveň má značne vyššiu spotrebu.

  • dostupnost vyvojovych prostriedkov. IDE, C prekladac, technicka podpora v mnozstve fór a príspevkov na nich. Množstvo dostupných príkladov a textu na webe.

  • púzdro. Dnes prakticky bez TQFP s roztečou 0,5mm sa ani nedá pohnúť. ATmegy sú s roztečou 0,8mm. Má to dopad na cenu pl. spoja a hromadné osadzovanie, ale nie nejako dramatický.

Ceny vyberaj od dodávateľov Mouser, DIGIkey, Farnell, TME. Do cenníkov SOS alebo GME ani nemusíš chodiť. Mnou odporúčaný Ti vedia tovar zo skladu dodať na druhý deň prakticky za symbolický poplatok.

Daj potom vedieť, ako Ti v tej tabuľke vyšla krížová matica a kto vypadol ako víťaz. :slight_smile: